Slovensko ho spoznalo vďaka speváckej súťaži SuperStar. Už dlhé obdobie predvádza svoje kvality v šou Milujem Slovensko. Samuel Tomeček (37) v roku 2023 prešiel náročným obdobím. Jeho manželstvo so Sophie stroskotalo a na stole je rozvod.
Začal som na pódiu, čo pre mňa predstavuje to najkrajšie, čo môže byť. Vystupoval som so svojou kapelou Milujem Slovensko Band a s Katkou Ščevlíkovou v jednom prekrásnom hoteli v Piešťanoch, kde moderovala skvelá Alenka Heribanová, a keď odbila polnoc, spoločne sme si zaspievali slovenskú hymnu. Bol to naozaj veľmi silný zážitok.
Mám niekoľko cieľov, ktoré by som si chcel splniť. Pre mňa bol rok 2023 veľmi prelomový z viacerých dôvodov. Predsavzatia som si dal viaceré: udržiavať si čo najlepšie zdravie, chcem mať ešte viac verejných koncertov so svojou kapelou a s Katkou, pretože ma to veľmi baví a napĺňa. Vidím, že fanúšikovia reagujú veľmi pozitívne, čo si nesmierne vážim. Predsa len po kovidovom období, keď sme dva roky takmer nevystupovali, je pre mňa každý jeden koncert vzácnosťou. Ďalším dôležitým cieľom v roku 2024 je pre mňa vlastná tvorba. Po dlhom čase mám čo povedať, teším sa na svoje nové texty, pesničky, nové projekty, nové spolupráce. Mám toho v hlave naozaj dosť a verím, že rok 2024 bude pre mňa prelomový a zažijete nového Sama Tomečka. (Úsmev.)
Chcel by som napríklad viac makať na sebarozvoji, na manažovaní, na vzťahoch, na svojom zdraví, schudol som desať kilogramov od júna minulého roka, začal som ešte aktívnejšie športovať. Mne nevadí, keď o mne niektorí ľudia napísali, že som tlstý ako prasa a mal by som so sebou niečo robiť. Mňa to práveže motivuje a presne to sa stalo. Začal som asi od júna poctivo cvičiť, pretože som si takmer roztrhol biceps na pravej ruke počas tenisového zápasu v senickej tenisovej lige amatérov. Začal som na sebe pracovať, aj čo sa týka životosprávy, a pokračujem v tom. Po vianočných dobrotách to treba. (Úsmev.) V tomto mi pomáha môj zdravotný kouč Richard jednak s tréningmi a aj so správnou životosprávou.
Priznávam, bola to pre mňa zásadná vec. Z nej vychádzala kompletná zmena nastavenia mojich priorít, samotného života. Odvtedy sa sústreďujem viac na prácu, začal som manažovať sám seba a svoju kapelu. To bolo pre mňa naozaj prelomové. Momentálne oslavujem prvé výročie a teším sa, že konečne si môžem zaspievať a precítiť slová od skvelého Dana Heviera a hymny prvej SuperStar od Paľa Haberu, že „viem na vlastných nohách stáť, a nič nemám dávno sľúbené“.
Veľmi pozitívne a proaktívne, teším sa na každý ďalší deň a na to, čo ma čaká, vždy sa nájde nová výzva, rád sa učím nové veci a nikdy sa nevzdávam.
Určite ma to posilnilo. Odnášam si z toho veľkú skúsenosť, vyzretosť, silu a chuť vstúpiť do niečoho nového. Veľmi sa tomu teším. Zažíval som naozaj veľmi veľa ťažkých chvíľ. Teraz viem, čo chcem a čo nechcem. Zároveň som presvedčený o tom, že mi to pomôže do budúcnosti, aj čo sa týka vzťahov.
Myslím si, že som dostatočne silný človek, to však neznamená, že som odmietal pomoc. Pomohli mi moji najbližší, speváčka Katka, bubeník Janko a nakoniec moji kouči Michal Rimovský a Braňo Mráz. Som im naozaj veľmi vďačný.
Ja sa na svoj život pozerám tak, že naozaj nič neľutujem. V rámci každého obdobia som sa snažil robiť maximum, čo dokážem. Toho sa držím. Človek nikdy nevie, čo príde zajtra.
Túžim po deťoch. Keď príde správny čas, viem, že prídu aj deti.
Sme v rozvodovom konaní, ide už iba o jednu návštevu súdu. S manželkou sme zadobre, nerobíme si žiadne prieky, čo je super. Sme rozumní ľudia, sme v kontakte a máme to dobre nastavené.
Za toto som takisto vďačný. Presvedčil som sa o tom, že som si vybral správne, napriek tomu, že nám to nevyšlo. Tak ako sme niečo začali, vieme to aj normálne a ľudsky skončiť.
S Ivkou sme sa spoznali na jednej akcii a odvtedy sme v kontakte. Sme dobrí priatelia, ale pár netvoríme.
Momentálne to nie je moja priorita. Ale keby láska prišla, tak sa tomu, samozrejme, nebránim.
Nebudem klamať, samozrejme, že príležitosti by boli, ale ako som už spomenul, nie je to pre mňa momentálne priorita. Musela by prísť taká žena, že by som z nej padol na zadok. A to pri mojom súčasnom nastavení bude naozaj veľmi ťažké. Ale nikdy nehovor nikdy. (Úsmev.)
Dnes je bežné, že športovci majú svojich psychológov. Ja mám takisto skvelého kamaráta Rimiho, ktorý sa o mňa stará z psychickej stránky, a Braňa, s ktorým okrem iného riešime aj vzťahy a veci, ktoré ma trápia. Myslím si, že je to naozaj veľmi dôležité a pomáha mi to byť lepším človekom a najlepšou formou seba samého. Nechcem stagnovať, respektíve stáť na mieste. Chcem sa rozvíjať naďalej.
To je veľmi zaujímavá otázka. Myslím si, že tu na Slovensku sa máme veľmi dobre, môžeme voľne cestovať skoro po celom svete, máme euro, ktoré platí v mnohých krajinách, všade nás vítajú takmer s otvorenou náručou. Za toto bojovali naši predkovia, aby sme sa mohli mať takto dobre, a ja im za to veľmi ďakujem. Nemáme tu vojnu, ako majú naši susedia. Aby som to uzavrel, nie som v zákope, v zime, v špine, v blate, v snehu. Obdivujem chlapcov a mužov, ktorí to zažívajú denne a nevedia, či sa dožijú zajtrajška. To je podľa mňa psychické dno. A dúfam, že ho nikdy nebudem musieť zažiť.
Tých snov som mal ako 19-ročný ozaj veľa. Postupne sa transformovali a zracionalizovali do môjho života tak, že som nesmierne vďačný, že mám veľké množstvo fanúšikov a podporovateľov a môžem im robiť radosť takmer už 20 rokov. A verím tomu, že svoju prácu, ktorou je hudba, spev, koncerty, reklamy, budem môcť robiť do konca života. Za to ďakujem Bohu, svojím rodičom, sebe a všetkým dobrým ľuďom okolo mňa.
Rozhovor pre Život: Roman Wesserle
